Pekný večer, priatelia. Opäť sme sa dlhšie nevideli (nečítali?). Jedna moja časť vám teraz miesto tohto článku chce opísať všetko, čo som v posledných mesiacoch zažila, ale neurobím to. A myslím si, že tušíte prečo. Mohli ste to cítiť už v článku zo začiatku tohto roka. Pravdupovediac už vtedy a vlastne ešte aj polrok predtým som reálne uvažovala o skončení s blogom. Ale hovorila som si, že je to len také obdobie, že to prejde, inšpirácia a chuť do písania sa vrátia a všetko bude pri starom. Lenže to sa nestalo.
Popravde vždy som uvažovala, prečo ľudia končia s blogmi. Nevedela som si jednoducho predstaviť, ako sa toho niekto môže len tak vzdať. Toho pocitu pri písaní článku, keď zo seba všetko vypustíte von, toho pocitu, keď si nájdete na blogu komentár a zistíte, že vaše slová niekoho naozaj zaujímajú, toho nostalgického (a zároveň poriadne vydeseného) pocitu, keď si po čase čítate svoje staré články. To pochopí naozaj iba človek, ktorý blogovaním žil. Teraz, keď som sa ocitla v rovnakej pozícii, to už však chápem. Postavil sa do toho život. Zmenili sa mi priority.
Veľkým problémom je práve čas. Nestíham sa blogu venovať. To je jednoducho fakt, s ktorým nemôžem nič robiť. Čaká ma maturitný ročník a ja sa musím sústrediť na školu, na maturitu a potom na prijímačky na vysokú školu. Ale len na čas sa vyhovárať nemôžem. Kto chce, ten si čas nájde alebo ako sa to hovorí. Pravdou je, že ma blogovanie prestalo baviť. Vlastne nie, to nie je presné. Nerada používam v článkoch cudzie slová, ale v tejto chvíli neviem prísť na nič výstižnejšie a krajšie napísané ako to od blogerky Alexandry, tak dúfam, že nebude vadiť, ak použijem jednu z jej viet (jej články mimochodom úplne zbožňujem a ešte viac jej dokonalé fotky, určite sa na jej blog zájdite pozrieť): "Len sa mi páči tráviť čas inak."
Takže hádam, že toto je koniec. Možno trvalý, a možno sa o rok vrátim, lebo mi blogovanie bude chýbať. Ktovie. Nemám v pláne však prestať písať úplne, no na nejaký čas sa vrátim k "šuplíkovému písaniu". Taktiež nechcem nadobro zmiznúť z blogosféry a už vôbec nechcem zanevrieť na svoje obľúbené blogy, hoci som to posledne dosť flákala. Okrem iného ma stále budete môcť kedykoľvek kontaktovať na e-maile a rovnako tak zostanem aktívna aj na Goodreads a po novom aj na Instagrame.
Na záver sa chcem z celého srdca poďakovať všetkým svojim čitateľom, lebo bez vás by tento blog nebol ničím. A zároveň sa ospravedlniť za všetky nedodržané sľuby. Mám vás rada.
Vaša Lulu
Komentáre
Zverejnenie komentára