Zo zákulisia príbehov #7

Tento projekt mal cez leto menšiu prestávku, no zas je späť v plnej paráde a s novými témami. Tá októbrová sa bude týkať príprav na písanie. :)

Za týmto projektom stoja Lyn von Nightlight a Moonlight


7. Prípravy na písanie


1. Píšeš si plán príbehu alebo si len sadneš a ťukáš?

Bez nejakého plánu, o čom chcem písať by som sa nezaobišla, ale väčšinou si ho nezvyknem písať, iba ak naozaj len oporné body, od ktorých by som sa mohla ďalej odraziť. Inak si ale všetko premyslím dopredu v hlave a to mi úplne stačí. Pokiaľ to nezabudnem, samozrejme, čo sa tiež stáva. Ale naopak niekedy zas mávam nutkania pustiť sa do písania len tak bez ničoho, proste len na ten štýl: píš, čo ti prvé napadne. Práve takto niekedy môžu vzniknúť zaujímavé nápady a zároveň je to akési vzrušujúcejšie, lebo človek nemá ani poňatia, čo z toho vznikne a objavuje príbeh až pri procese písania. Keď už mám všetko dopredu premyslené, tak to nie je také naplňujúce, keďže príbeh už v podstate celý poznám a ide len o to preniesť ho do slovnej podoby.


2. Koľko súborov s informáciami o príbehu máš v počítači?

Myslím, že ten počet sa pohybuje okolo 5-10, čo podľa mňa nie je zas až tak veľa, ale aj tak mám pocit, že toho mám v počítači ohľadom písania asi milión. A tiež mám nejaké papiere pohodené aj doma v zásuvkách, ale v tých sa už vôbec nevyznám, lebo ich vždy popchám kde-tade a potom ich neviem nájsť.


3. Hľadáš fotky ľudí, ktorí sa podobajú na tvoje postavy?

Samozrejme. Kto to nerobí? Najčastejšie ich hľadám ešte na úplnom začiatku, keď sa postavy len začínajú formovať v mojej hlave. Hádam, že potrebujem hmotnú predstavu o postave, aby som s ňou potom vedela lepšie pracovať.


4. Snažíš sa svoje postavy spoznať bližšie? (napríklad: čo majú radi alebo čoho sa boja)

Ako som už raz spomínala, pre mňa sú tie postavy skutočné. Sú to moji priatelia, ktorí žijú v mojej hlave svojím vlastným životom. A hoci o nich viem už teraz veľmi veľa, občas keď sa ocitnem v nejakej situácii, pýtam sa sama seba, ako by konala tá a tá postava. Taktiež sa zamýšľam aj nad tým, čo je v samotnom príbehu napríklad nepodstatné - to sú tie veci, ktoré má postava rada, ktoré nemá rada, čo rada jedáva a čo nie, aké sú jej najtajnejšie túžby a sny, čoho sa bojí, čo chce dosiahnuť atď. Koniec koncov, keď chcete podať postavu v príbehu hodnoverne, musíte ju aj dobre poznať.


5. Píšeš si nejaké poznámky k príbehu a ak áno, kam si ich zapisuješ?

Kedysi som si poznámky nerobila, ale v poslednej dobe zisťujem, že s nimi sa mi oveľa ľahšie píše a celkovo sa potom v príbehu lepšie vyznám. A zapisujem si ich vždy inde, občas do počítača, v škole do zošita, doma do toho, čo mám najbližšie po ruke... Premýšľala som, že by som si na to vytvorila konečne nejaký zošit, aký som si urobila napríklad aj na nápady na články (hneď to mám všetko prehľadnejšie), kde by som to mala všetko pokope a nemusela ich stále hľadať. Vlastne nad tým premýšľam už dlho, ale nie a nie si nejaký taký zošit nájsť.


6. Je pre vás náročné začať písať nový príbeh?

Pch, pre mňa? Zo mňa sa tie príbehy sypú jedna radosť. Mám toľko nápadov a vždy ma každý nový tak pohltí, že by som ho najradšej hneď aj začala písať. U mňa je skôr ten opačný problém, žiadny nedokážem doviesť do konca.


Ako prebieha váš proces písania? Robíte si nejaké poznámky alebo sa do písania vrhnete po hlave?

Komentáre