Tak, ľudia, dovoľte mi oznámiť vám novinku: počnúc minulým mesiacom som sa oficiálne stala dospelou. Aspoň to tvrdí dátum na občianskom preukaze, keď už nič iné. Žiadna veľká oslava sa síce nekonala, ale ja na také veci aj tak nie som a stále som toho názoru, že narodeniny sú len ďalším obyčajným dňom v roku. Tieto narodeniny však boli predsa len iné a zrejme to bolo z dôvodu, že som ich strávila v Trnave so svojou úplne najúžasnejšou sesternicou Naty (nech ti to nestúpne do hlavy! :D). Keď som sa totiž ráno o šiestej zobudila, našla som si pred dverami ležať najkrajší obrázok, aký som kedy videla. Išli sme spať asi o pol jednej, ale ona bola taká zlatá, že zostala hore do tretej, aby mi nakreslila tohto mimoňa. Samozrejme, že som tušila, čo má za lubom už keď si do izby nosila farbičky s výkresom a pýtala sa ma, ktorý obrázok sa mi na internete páči najviac, ale aj tak som bola z toho ráno mimo a len som sa prihlúplo usmievala.
Potom som si išla ešte ľahnúť a zišla som dole až o ôsmej, keď som z kuchyne počula nejaké rachotiace zvuky. A našla som tam sesternicu, ako sa vešia po kuchynskej linke a hľadá narodeninovú sviečku. :D Tak som hneď bola vykázaná z miestnosti, až kým ju nenašla a nezapichla mi ju do domáceho koláčika, keďže už nestihla zabehnúť do obchodu a kúpiť mi muffin. :D No uznajte, nie je to milé? :)
Zvyšok dňa sme potom strávili behaním po meste, po kníhkupectvách a chceli sme ísť aj do knižnice, ale zistili sme, že akurát od toho dňa bola zatvorená (čo mne osobne až tak veľmi nevadilo, lebo som tak aspoň dodržala svoj sľub, že do žiadnej knižnice cez leto nepôjdem). Potom sme zašli do kina na Hľadá sa Dory (super dospelé, že? :D). A poviem vám, že to bol jednoducho krásny príbeh. Vtipný, ale zároveň dojemný, až mi v niektorých situáciách aj slzy vyhŕkli. Mne sa to páčilo dokonca viac ako Hľadá sa Nemo. Malá modrá zábudlivá rybka Dory je jednoducho nezabudnuteľná.
Deň sme nakoniec zakončili zmrzlinovými pohármi a detským šampanským. Teraz keď nad tým tak uvažujem, pripadá mi to skôr ako rozlúčka s detstvom než ako oslava dospelosti, no ale čo už. :D Každý máme inú predstavu, ako sa dajú najlepšie osláviť narodeniny. :)
Cez týždeň sme potom boli v kine ešte na jednej rozprávke a to na Dobe ľadovej 5, ktorá mne už prišla o dosť slabšia ako predošlé časti, ale stále si to vedelo zachovať tú svoju typickú vtipnosť.
Vo štvrtok sme sa presunuli na sesternicu chatu a piatok sme strávili vylihovaním pri bazéne, čítaním a kúpaním sa (v mojom prípade skôr potápaním sa, heh). A zistila som, že ako som plávanie nemala rada, postupne sa to začína meniť a znova sa k tejto činnosti vraciam. Za čo zrejme môžem poďakovať škole. Aspoň na niečo je dobrá.
Poobede sa nám však dobré počasie pokazilo a spustil sa dážď, tak sme to nakoniec zabalili. A keďže do večera zostávalo ešte dosť času, tak sme sa vybrali na menšiu túru na zrúcaninu hradu. Trochu sme zablúdili, dobre, priznávam, že mojou vinou, ale aj tá druhá cestička vyzerala lákavo! :D Akurát, že by sme sa ňou dostali kamsi na Skálie a za 6 hodín dokonca na Myjavu. Takže sme to potom otočili a úspešne dorazili k hradu. Keďže bol večer a slnko už pomaly začalo zapadať, tak to tam bolo vyľudnené, okrem nás tam boli tuším ešte dvaja ľudia. Ale výlet to bol pekný, najlepšie je, keď sa tak prechádzate po tých ruinách a predstavujete si, ako to tam kedysi žilo jedna radosť. Ale to už zo mňa hovorí moja fantázia. :)
V sobotu doobeda sme zas vybehli na bicykle, ja po asi sto rokoch a dobre som to pocítila vo svaloch. Najmä po troch dňoch som sa z postele postavila s takou svalovicou, že som ledva po schodoch zišla. Ale teraz som si konečne preniesla bicykel na chatu a spolu s kamarátkou sme odhodlané chodiť na všetky možné výlety po okolí, takže trochu popracujem aj na svojej kondícii.
Foto by Naty
Tento posledný výlet bol aj mojou inšpiráciou pri písaní poviedky na tému Cesta, ktorú som posielala Mony do súťaže. A nejakým zázračným spôsobom sa mi aj podarilo vyhrať, takže Mony môj výtvor aj uverejnila u seba na blogu. Pridávať ju sem už teda neplánujem, takže ak by ste si ju chceli prečítať, môžete tak urobiť TU (a mali by ste si prečítať aj nejaký z Moniných článkov, nájdete tam veľa takých, ktoré vás určite zaujmú. :)). Čo sa týka poviedky, tak ide skôr o jednoduchý príbeh, do ktorého som sa však snažila dať niekoľko rôznych myšlienok, ale ťažko povedať, či ich je tam vôbec cítiť. Každopádne za každé vyjadrenie sa k príbehu budem veľmi rada. :)
A čo ste stihli za prvý mesiac prázdnin zažiť vy? Len sa rozpíšte, som zvedavá. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára