Pekný sobotňajší večer, priatelia. :) V posledných dňoch ma inšpirácia trochu obchádzala, respektíve chcela pracovať na niečom inom, ako ja a žiaľ, presadila si svoje. Ale nenechala som sa odradiť a dnes som spísala aspoň krátke drabble, ktoré som mala v hlave odložené už dlhší čas. Je skôr na pochmúrnejšiu nôtu, ale dúfam, že sa aj tak bude páčiť. Zistila som inak, že tento typ písania mi veľmi vyhovuje, takže rozhodne sa ešte pár podobných kúskov dočkáte. :)
Už len cudzinci
Niekam si mala namierené. V tejto chvíli nebolo podstatné kam. Prepletala si sa uličkami, míňajúc ľudí, ktorých tváre si nepoznala, ale jedno ste mali spoločné: aj oni sa dakam náhlili, aj oni hľadali cieľ ich cesty.
No zrazu si v dave ľudí predsa len zahliadla známu tvár. Tvoja tvár sa rozjasnila, tvoja ruka sa podvedome zdvihla, aby zamávala. Zasekla si sa uprostred pohybu, keď si si všimla, že nie je sama, že je obklopená ďalšími ľuďmi, s ktorými sa rozpráva a smeje. Pravdepodobne šlo o jej nových priateľov.
Tvoj výraz v tom momente pohasol, tvoja ruka pomaly klesla späť k telu. Prešla si popri nej, dosť blízko, aby zaregistrovala tvoju prítomnosť. Otočila si sa za ňou a dúfala si, že sa vám aspoň na okamih stretnú pohľady a prezradia tým, že niečo z vášho dlhoročného priateľstva ešte zostalo. Ona sa však už neotočila.
Pozorovala si jej chrbát, miznúci v dave cudzincov a v očiach sa ti hromadili slzy, pretože si si uvedomila, že presne tým ste sa jedna pre druhú stali: úplnými cudzincami.
Komentáre
Zverejnenie komentára