Tak sme sa dopracovali k tretiemu a zároveň poslednému dňu strávenému v Londýne. Ako som už spomínala, nakoniec som sa ho rozhodla rozdeliť na dve časti, nakoľko toľko fotiek by som do jedného článku nenacpala. A prečo toľko fotiek? V ten deň sme boli niekde, kam by každý ozajstný knihomoľ raz túžil ísť, viac však neprezradím. Keď chcete, môžete hádať, kam sme to šli, som zvedavá, či niekto z vás uhádne. :)
Asi som to ešte nespomínala, ale náš hotel sa nachádzal pomerne dosť ďaleko od Londýna, konkrétne v časti Anglicka zvanom Elstree and Borehamwood. Doteraz neviem, či je to nejaké mestečko alebo len štvrť, no v každom prípade ja som bola rada za to, že sme tam boli ubytovaní, lebo okrem mestskej časti Londýna sa nám naskytla príležitosť vidieť niečo aj z vidieckej časti Anglicka alebo ako by som to inak povedala. Okrem toho je to mestečko, kde sa nachádza aj veľa filmových štúdií, ktoré sme míňali napríklad po ceste na vlakovú stanicu. Okrem krásnych domov a ulíc sme tiež mali možnosť vidieť asi desať kaderníctiev na menej než (snažím sa odhadnúť rozumné číslo :D) sto metroch. Zdá sa, že o svoje vlasy sa tam starajú naozaj starostlivo. :D
Tie domčeky a ulice! Nehovorte, že ak by ste mali možnosť sa tam presťahovať, že by ste to neurobili.
Neviem, čím to je, ale už odjakživa mi je Starbucks veľmi sympatický, hoci toto bolo prvýkrát, čo som ho videla naživo. Jedného dňa tam snáď ochutnám aj kávičku. :)
Vlaková a autobusová stanica. Presne tá, na ktorej sme tak splašene pobehovali. :D
Taká malá rada, ak sa chystáte jedného dňa do Londýna a plánujete sa presúvať metrom, nezabudnite, že na pohyblivých schodoch pri vstupe do metra musíte stáť vždy výlučne vpravo. Ľavá strana je totiž vyhradená výlučne pre tých, ktorí sa ponáhľajú a nemajú čas stáť a čakať, kým ich schody odnesú dole. Nehovoriac o tom, že niektorí sú vyslovene takí, že po tých schodoch dole bežia. Pre mňa to bol celkom šok, keď som zistila, že to v metre takto funguje, ale Angličania to berú ako samozrejmosť. Z môjho pohľadu je to celkom nebezpečné, lebo človek sa potom rýchlo snaží dostať na ľavú stranu, aby nezavadzal ostatným a veľakrát sa mi napríklad stalo, že som tak zabalansovala, že som sa tam skoro sklátila k zemi. :D V metre tak celkovo vládne chaos a boj o holý život. :D
Inak to, že sa hovorí o Angličanoch, že sú milí? Je to pravda. Mohla som to vidieť najmä v metre (nie na eskalátoroch, tam moc milí neboli a nebáli sa ľudí skoro až zramovať). Napríklad keď vstúpila tehotná žena, tak ak sa aj nikto nepostavil, aby jej uvoľnil miesto, niekto iný na to poukázal a ona si napokon mohla sadnúť. Taktiež je tam bežné, že chlap ponúkne svoje miesto žene. Viete si to predstaviť u nás? Lebo ja nie.
Za ten čas, čo sme sa pohybovali metrom som tiež prišla na to, že niektorých viet sa človek napočúva tak často, že mu z toho asi hrabne. Skvelým príkladom je veta Mind the gap please. Ešte teraz, keď to píšem, mi škrípu zuby. Nehovoriac o tom, že ak je nejaký problém a metro stojí, vetu o tom, ako ich to veľmi mrzí a že čo je príčinou opakujú asi každú pol minútu. Pritom metro predsa stojí a nikto nemal možnosť ani vystúpiť, ani nastúpiť, takže pochybujem, že by niekomu táto informácia ušla.
Inak poviem vám pravdu, metro je pre mňa dodnes záhadou. Nechápem, ako to funguje a ako sa tam niekto môže vyznať. Ja som bola úplne stratená. Najmä mi mozog vôbec nebral, že sme nastúpili a šli jedným smerom a potom, keď sme sa vracali, zas sme šli tým istým smerom. Ale nejakou zázračnou silou sme sa vždy dostali tam, kam sme chceli. Len sa ma nepýtajte ako.
Dobre, už bolo dosť o metre. Dostaňme sa k samotnému dňu. Na tretí deň nás čakal Tower a Tower Bridge. Keďže sme si museli pozerať čas, tak sme v Toweri dlho nepobudli, len sme si vystáli rad na korunovačné šperky, inak sme si to len pochodili zvonka. Mňa osobne však Tower nejako veľmi nezaujal, podľa mňa až na tie šperky tam veľmi vidieť čo nebolo. Ale tak na druhú stranu možno to bolo len tým, že sme nemali toľko času.
Tower Bridge, to je už iný prípad. Ten most je naozaj skvostný.
Tower
Z múrov Toweru je vidieť aj budova 30 St Mary Axe alebo takzvaná "Uhorka"
Po tom, ako sme opustili Tower sme si urobili krátku prestávku, ktorú nám spríjemňoval pohľad na Tower Bridge. Následne sme cezeň zamierili na druhú stranu Temže a namierili si to k mostu Millennium a Katedrále svätého Pavla. Len sme akosi zle odhadli dĺžku trasy, čo by ani nevadilo, ale keďže sme už o piatej mali niekde byť, tak nám neostávalo iné, ako ísť čo najrýchlejšie, ako sme vládali. Nakoniec sa to zvrtlo v zbesilé blúdenie rôznymi anglickými uličkami. Výhodou bolo, že sme po ceste narazili na množstvo zaujímavých miest, niektoré z nich uvidíte aj na fotkách. :)
Tower Bridge zbližša
Tower v celej svojej kráse
Neviem, čo to má byť, ale páči sa mi to.
Shakespearovo divadlo
Výhľad z Millenium bridge. Od Tower Bridge to naozaj nie je len kúsok, ako vidíte. :D
Blížime sa ku katedrále svätého Pavla. Mimochodom na túto fotku som fakt hrdá, zatiahnutá obloha na jednej strane a na druhej modrá s bielymi mráčikmi dokopy vytvára niečo krásne.
Katedrála svätého Pavla. Vovnútri sme síce neboli, ale už na pohľad to vyzeralo úžasne.
Tu sa náš deň síce nekončí, ale všetko ostatné vás čaká v poslednom článku z tohto maličkého výletu. Takže dúfam, že sa článok aj fotky páčili, koniec koncov som pri nich strávila hodný kus času. Majte sa krásne a užite si víkend! :)
Ak vám ušli prvé dva dni:
Komentáre
Zverejnenie komentára