Vstávaj, je ráno! Je čas začať robiť niečo naozaj produktívne!
Ležať celý deň v posteli možno znie veľmi lákavo, obzvlášť ak máte za sebou týždeň plný stresu alebo prehýrenú noc, ale priznajte si, kto z vás niekedy len tak neležal v posteli, pretože mohol? Pretože sa vám nechcelo nič iné robiť, zatiaľ čo práca sa kopila na stole? Alebo ste urobili tých niekoľko namáhavých krokov, aby ste sa dostali k počítaču a strávili pri ňom polovicu dňa len tak bez mihnutia oka? Nemá ani zmysel klamať, odpoveď je jasná.
Nieže by som bola nejaký veľký spáč (pretože nie som, najdlhšie som spala do pol jedenástej, aj to len raz), ale keď môžem, tak skôr ako o deviatej ma z postele nedostanete. No aj keď sa už donútim vstať, ani ma nehne, aby som sa pustila do niečoho produktívneho. Vo väčšine prípadov siahnem po knihe, pár hodín si čítam, o jedenástej si zmyslím, že som ešte nejedla, tak si niečo malé dám, keďže normálne raňajkovať už nemá zmysel, keď je za chvíľu obed. Vrátim sa ku knihe, obed, zapnem počítač, von so psom, aha, už je večer, večera, v tej televízii nič nejde, kniha. Práve som vám opísala väčšinu mojich prázdninových/víkendových dní v roku. Dobré, nie? Som na najlepšej ceste zomrieť na ničnerobenie.Prokrastinácia je moja najlepšia kamarátka, ako rada hovorím. Ak mi nedáte termín, kedy to má byť hotové, tak to odložím na neskôr a idem podľa svojho 'harmonogramu'. Samozrejme, že niečo aj robím, neváľam si stále len šunky, ale áno, mám kopu času, ktorú nevyužívam práve najlepšie. Popritom sa ešte aj stíham sťažovať, že nemám čas, no bodaj by áno, keď ho zakaždým takto premárnim.
Čo som týmto chcela povedať je, že ak sa vidíte vo vyššie zmienených veciach a vadia vám, možno by ste sa mali zamyslieť, čo by ste proti tomu mohli začať robiť. Ku príkladu ja si robím zoznam vecí, ktoré musím v nasledujúcich dňoch spraviť a naozaj dbám na to, aby som ich aj spravila. Potom si ich odškrtávam a možno si niekedy za úlohy dávam úplné banality, ale keď ich odškrtnem, mám zo seba lepší pocit, lebo som niečo aj 
urobila. Taktiež obmedzujem čas na počítači. Čo si budeme klamať, počítač je a vždy bude najväčším žráčom času, akého svet kedy videl. A hoci pre mňa je nevyhnutný (predsa len chcem byť v kontaktne s vonkajším svetom, potom tiež s vami čitateľmi a kniha sa nenapíše len tak na papier - aspoň u mňa to tak nefunguje), takže ho každodenne využívať potrebujem, ale mám isté hranice, kedy je už čas ho vypnúť.
urobila. Taktiež obmedzujem čas na počítači. Čo si budeme klamať, počítač je a vždy bude najväčším žráčom času, akého svet kedy videl. A hoci pre mňa je nevyhnutný (predsa len chcem byť v kontaktne s vonkajším svetom, potom tiež s vami čitateľmi a kniha sa nenapíše len tak na papier - aspoň u mňa to tak nefunguje), takže ho každodenne využívať potrebujem, ale mám isté hranice, kedy je už čas ho vypnúť.I napriek mojím opatreniam sa mi však veľakrát stáva, že za celý deň neurobím nič produktívne, ale do istej miery je aj to zdravé, nemusíme predsa stále niečo robiť, niekedy je treba stráviť pár hodín ničnerobením - či už pri knižke, televízii (alebo teda seriáloch a filmoch, keďže v TV málokedy dávajú niečo poriadne), pri počítači, hraním hier atď. Pamätajte však na to, do kedy je to ešte dobré a kedy vás to už oberá o čas. Koniec koncov, prokrastinácia a ničnerobenie si vedia nájsť nových kamarátov po celom svete v priebehu pár hodín.
Komentáre
Zverejnenie komentára