Viete, keď som v septembri písala, že by som tu chcela urobiť nejaké zmeny, myslela som to vážne, ale zároveň som si nebola istá, do akej miery.
Nepatrím medzi tých ľudí, ktorí menia vzhľad stránky každú chvíľu - už len z časového hľadiska by to nešlo. A tiež nevidím zmysel v tom, aby som sa namáhala s jedným designom niekoľko hodín, a potom ho o mesiac menila.
U mňa zmena vzhľadu vždy závisela od toho, ako som sa tu cítila, ak viete, čo tým myslím. Mohla som byť s nejakým designom neviem ako veľmi spokojná, no keď nastala tá chvíľa, kedy som sa tu už necítila dobre, bolo to znamenie, že to chce zmenu. A túto potrebu som cítila už celý posledný polrok.
Začalo to premýšľaním nad presunom blogu. Blogosféra na blog.cz už nie je to, čo bývala - množstvo ľudí buď zmizlo alebo zavesilo blogovanie na klinec a odvtedy je to tu o dosť prázdnejšie. A potom tu boli tí, ktorí sa rozhodli presunúť na blogspot. Mňa táto doména nikdy veľmi nelákala, ale nemôžem poprieť, že časom, keď ma blog.cz začal hnevať sa to zdalo ako lepší nápad. Strávila som veľmi veľa času premýšľaním nad pre a proti, dokonca som bola už len kúsoček od vytvorenia vlastnej adresy. Možno ste si to všimli, možno nie, ale niekedy na jeseň som zmenila logo tohto blogu z otrepaného Lulu's blog na Found my home here. To mala byť moja nová adresa na blogspote, ktorú som však očividne nepoužila, keďže blog stále tróni tu. A ešte dlho bude, o tom vás môžem uistiť.
To bol však len začiatok zmeny, ktorú som už dlhšie chcela urobiť. Odvtedy, čo som si tento blog rozhodla založiť, prešli už viac ako tri roky. Za ten čas som sa stihla zmeniť a so mnou aj tento blog, čo sa určite odzrkadlilo na mojich článkoch, ale už pomenej na vzhľade blogu, ktorý zostával viac menej rovnaký ako na začiatku. Nenarážam teraz na design, ale tak celkovo. Veľa z vecí som tu nechávala iba z nostalgie. Napríklad spriatelené blogy. Kedysi by ste ich našli na každom druhom blogu, no dnes už je len pár takých, ktorí si ich nechali. Väčšina už má len zoznam obľúbených stránok, ktoré navštevuje. Je to jedna z vecí, ktorá tak nejako časom zanikla a nemám ten pocit, že by sa to ešte niekedy vrátilo. Dlho som to nechcela vymazať, hoci väčšina z tých blogov už dávno nie je aktívna. Ako som povedala, mala v tom prsty nostalgia.
V priebehu tých rokov, čo už blogujem ste si tiež mohli všimnúť veľa designov, ktoré som vytvorila, no všetky boli robené na tom istom princípe. Využívala som veci, ktoré som poznala a vedela s nimi narábať, nikdy som neskúšala niečo nové. Preto som sa chcela pohnúť ďalej a prvýkrát vytvoriť niečo iné. V hlave som mala akú-takú predstavu, ale nemala som ani poňatia, ako jej dať jasnejšie kontúry. Strávila som týždne, pokúšajúc sa na to prísť, ale zakaždým som zostala len viac podráždená. Raz to vyzeralo dokonca tak, že sa budem držať tej svojej klasiky, lebo to je to, čo viem. Našťastie som to nevzdala a skúšala som ďalej.
Vlastne je to svojím spôsobom vtipné, pretože výroba tohto vzhľadu sama o sebe netrvala viac ako pätnásť minút. Dlhý čas som strávila len pri výbere fotiek, lebo som nechcela, aby to boli len nejaké náhodné fotky, ktoré sa mi zapáčili, ale aby ma aj trochu vystihovali. A áno, toho vlka som si nemohla odpustiť.
Dúfam, že som vás pri čítaní tohto článku neobrala o príliš veľa času, ale potrebovala som vám to napísať, pretože mám pocit, akoby to bol ďalší míľnik ako na blogu, tak i v mojom živote. Spôsob, ako sa naučiť pohnúť sa ďalej a nelipnúť tak na minulosti.
Na záver som zvedavá na vaše názory na nový vzhľad: páči sa vám alebo by ste radšej vrátili ten starý? Nebojte sa vyjadriť, za každý postreh budem rada. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára