Autorka: Kerstin Gier
Názov: Prvá strieborná kniha snov
Originálny názov: Silber: Das erste Buch der Träume
Séria: Strieborná kniha snov
Diel: 1.
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2014
Počet strán: 364
Anotácia:
Liv Silberovej sa po presťahovaní do nového mesta sníva podivný sen, v ktorom stretne štyroch chalanov zo svojej novej školy. Pozoruje ich pri temnom magickom rituáli, až sa náhodou ocitá priamo uprostred obradu. Chalani si ju druhý deň pamätajú zo sna a aj Liv sa od tejto chvíle začnú snívať zvláštne sny, ktoré sa zdajú byť také skutočné... (zdroj)
Obálka: Na prvý pohľad ma dvakrát neoslovila, prišla mi taká detská a to oko sa mi tam vôbec nepáčilo, ale po prečítaní knihy som to začala brať tak, že aj obálka je súčasťou knihy a postupne sa mi začala páčiť aj tá.
Môj názor:
Keď som začínala čítať túto knihu, nevedela som tak celkom, do čoho idem. Ale Kerstin Gier je v mojich očiach "overená kvalita" a tak som bola presvedčená, že aj Prvá strieborná kniha snov sa mi bude páčiť rovnako ako všetko od tejto autorky.
Kniha začala typickými prvkami YA literatúry: hrdinka sa prisťahuje do nového mesta, začne chodiť na novú školu, hneď v prvý deň získa nepriateľku a stretne štyroch tajuplných chalanov, ktorý chodia všade spolu. Priznám sa, že som bola ohľadom toho dosť skeptická a nevedela som si predstaviť, ako by toto mohlo smerovať k niečomu naozaj originálnemu. Ale stalo sa.
Niektoré vety ma neodolateľne priťahujú, či už vo sne alebo v skutočnosti. Veta "Vlastne ti to nesmiem povedať" k nim v každom prípade patrila, nasledovala hneď po "Radšej sa drž od nás ďalej". - str. 154
Hlavnú hrdinku Liv si zamilujete. To hovorím ako fakt, pretože neverím, že by v niekoho prípade platil opak. Získa si vás svojou bezhraničnou zvedavosťou a myšlienkovými pochodmi, ktoré vás neraz rozosmejú na celý dom, ale zo všetkého najviac tým, že si nič nerobí z toho, že vystupuje z radu. Páčilo sa mi tiež, že Gier vykreslila všetky postavy uveriteľne a každej z nich dala charakterové črty, ktoré neboli na jedno kopyto. Bolo tak dobre vidieť mnohé rozdiely medzi ich zmýšľaním a konaním.
Sny a autorkino poňatie tejto témy mňa osobnedostalo. Zaujala ma tá myšlienka s dverami do snov iných ľudí a celé to fungovanie. Akurát v ďalších častiach by som uprednostnila, keby to ešte viac rozvinula a viac sa tomuto samotnému povenovala. Zápletka knihy mi už prišla prepracovaná o čosi menej, ale počas čítania som jej nedostatky nevnímala a celý priebeh deja som si užívala rovnako ako zvyšok.
Medzitým sme spoznali viac než 50 odtieňov bielej a vybrali si tie s najkrajšími menami ("stará čipka" pre Lottie, "snehobiela" pre Miu a "lastúrová" pre mňa), pričom Florence sa osvedčila ako poradkyňa s dobrým vkusom a Grayson ako farboslepý ("Robíte si zo mňa srandu? Veď všetky sú rovnako biele!"). - str. 162
Asi jediné, čo by som vytkla, je zahrnutie Top Secret a Špeci kecy blogu, ktorého príspevky sa v knihe sem-tam vyskytli medzi jednotlivými kapitolami. Okamžite sa mi to spojilo s Gossip girl, kde autorka použila ten istý nápad (ale oveľa skôr). Dokázala by som to prehliadnuť, ak by to v knihe malo nejaký význam, ale skôr som mala dojem, že to tam bolo celkom zbytočné. Možno sa to ešte vykryštalizuje v pokračovaní, no v tomto ma Gier jednoznačne sklamala.
V každom prípade, Prvá strieborná kniha snov bola pre mňa obrovským prekvapením. Nečakala som, že ma to tak chytí, že budem prevracať stránky ako besná a potom nariekať, koľko málo strán mi zostáva. Nečakala som ani to, že si všetky postavy tak zamilujem, dokonca aj tie záporné a že sa budem počas knihy zabávať na toľkých situáciách. A nakoniec, že sa po dočítaní budem cítiť tak prázdno a chcieť tak veľmi dostať do ruky druhý diel. Túto knihu som si proste zamilovala. Doteraz som svoje nadšenie v tejto recenzii skrývala (alebo som sa o to aspoň pokúšala), aby bola čo najviac objektívna, ale tento posledný odsek som si nemohla odpustiť. Hovorím vám, prečítajte si to. A potom sa sťažujte na mňa, ak sa vám to nebude páčiť, ale dajte tomu aspoň šancu. Ja sama som knihu najprv ani nechcela čítať, ale recenzie ostatných ma presvedčili, že robím veľkú chybu. A viete čo, mali pravdu.
Taxík sa pomaly pohýnal. Hneď za ním čakal druhý taxík, zjavne určený pre staršieho pána, ktorý predtým viedol s riaditeľkou otvárací tanec, lebo sa k nemu sebaisto tackal. Ale na to som teraz nemohla brať ohľad. Odstrčila som ho a otvorila dvere na taxíku.
"Mladá dáma!" povedal bielobradý rozhorčene.
"Viem, že sa niečo také nepatrí, Santa, ale toto je stav núdze," odvetila som a ani som nečakala na jeho odpoveď. - str. 336
Kniha teda odo mňa dostáva štyri a pol hviezdičiek z piatich, pol hviezdičku som musela strhnúť za ten Špeci kecy blog a tiež si ju nechávam ako zálohu pre druhý diel, ktorý už snáď dostane plné hodnotenie.
A varovanie na záver: Ak som vás presvedčila, aby ste si knihu prečítali, v záujme vlastného dobra odporúčam mať po ruke hneď druhý diel (viem o čom hovorím), pretože táto séria je silno návyková. Ale najlepšie aj tak urobíte, keď počkáte na vydanie tretej časti, ktoré je zatiaľ naplánované na jún 2016 (a dúfam, že sa to už nebude meniť) a prečítať si všetky časti naraz. V opačnom prípade môžete ľahko skončiť ako ja - po dočítaní druhej časti som bola taká zúfalá, že som siahla po nemeckom originále s myšlienkou, že ja vyše polroka čakať v žiadnom prípade nevydržím. No a viete si predstaviť ako to dopadlo, keď prihliadneme na moju slabú nemčinu - dostala som sa tuším po tretí odsek, ktorý som prekladala asi hodinu a aj tak neviem presne, o čom sa tam písalo. V každom prípade, boli ste varovaní.
Komentáre
Zverejnenie komentára