Ruta Sepetys - Medzi odtieňmi sivej

Autorka: Ruta Sepetys

Názov: Medzi odtieňmi sivej

Originálny názov: Between the shades of gray

Séria: -

Diel: -

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2011

Počet strán: 255

Anotácia:

V pútavom a miestami až desivo mrazivom príbehu rozpráva mladučká Lina o tom, ako sa počas stalinských deportácií Litovčanov v roku 1941 dostala spolu s matkou a bratom do pracovného tábora na ďaleký Sibír. Jej otca, univerzitného profesora, obvinili z protisovietskej činnosti a popravili vo väzení. Rodina odhodlaná nedať sa zlomiť znáša ustavičné ponižovanie, muky a trápenie dozorcov, ale aj nehostinnú zimu za polárnym kruhom, ktorej mnohí z deportovaných podľahli. Bojujú o každú omrvinku chleba, o každú vykopanú repu, aby mali čo do úst. Mnohí chorľavejú, no v blízkosti niet lekárskej pomoci.
V najdrsnejších podmienkach sa postupne odhaľujú charaktery deportovaných, ale aj ich strážcov. Niektorí prejavujú ľudskosť, súdržnosť, súcit a pokoru, ďalší by radi prežili aj na úkor iných. No aj v tomto neľudskom a mrazivom prostredí vzplanie láska... Podarí sa Line, jej bratovi Jonasovi a matke prežiť, alebo sa stanú obeťami krutého zaobchádzania, hladu a vyčerpania uprostred nekonečnej ľadovej pustatiny? (zdroj)

---

Obálka: Jedna z najkrajších, aké som videla, to bez debaty.

Môj názor:

Príbehov o vojne je veľa. Väčšina sa však zaoberá buď bojmi na fronte alebo životom tých, ktorí zostali doma, prípadne obomi zároveň. Práve preto ma táto kniha tak zaujala. Pretože Medzi odtieňmi sivej sa síce odohráva v čase druhej svetovej vojny, ale pozerá sa na ňu z iného uhla pohľadu - z pohľadu ľudí uväznených v koncentračných táboroch.

Autorka sa s čitateľmi nemazná a vhadzuje nás do deja rovno vo chvíli, keď pätnásťročnú Linu Vilkasovú s mamou a jej desaťročným bratom Jonasom odvlečú dôstojníci NKVD z domova do spoločného nákladiaku s ostatnými 'zločincami'. Nikto nepozná cieľ ich cesty, ale onedlho všetci zistia, že ich peklo sa ešte len začína.

Medzi odtieňmi sivej perfektne ukazuje pravú tvár človeka. Niektorí 'zločinci' na začiatku okamžite prepadli panike, že idú na vlastnú smrť, ostatní sa zas snažili zachovať chladnú hlavu a rozhodli sa veriť, že všetko nakoniec dobre dopadne, hoci vnútri vedeli, že je to lož. No v ťažkých chvíľach sa aj tak snažili držať spolu, pomáhať si, deliť sa o jedlo a zvládať krutosti NKVD.

"Dvadsať minút," vyštekol dôstojník. Odhodil horiacu cigaretu na čistú podlahu v našej obývačke a zatlačil ju podpätkom. Aj my sme mali skončiť ako tá cigareta. (str. 12)

Dobre vyobrazený je aj vývoj postáv, ktorým si chtiac-nechtiac museli prejsť. Lina s Jonasom sú najprv zmätení, netušia, prečo sa deje, čo sa deje, najväčšie starosti im však robí ich otec, ktorí sa v ten deň nevrátil domov.

Linu som si celkom obľúbila. Nebrala si servítku pred ústa, keď šlo o Sovietov a hoci v ich prítomnosti sa kontrolovala, v duchu k nim prechovávala silnú nenávisť, ktorú vyjadrovala prostredníctvom svojich kresieb. Párkrát som však mala dojem, že koná príliš neuvážene a ľahkovážne, ale mala som pre to isté pochopenie. Jonas sa spočiatku správal na svoj vek, no keď došli do tábora, zdal sa mi zrazu oveľa vyspelejší, uvedomoval si, že keď chcú jesť, musia tvrdo pracovať a staral sa o svoju mamu a sestru, ako najlepšie vedel.

Miesto pre lásku sa tu tiež našlo, ale ak očakávate veľkú romantickú zápletku, musím vás sklamať. Je tu, ale je akoby na vedľajšej koľaji a nie je jej venované veľa priestoru, do popredia sa skôr dostáva materinská láska. Povedala by som, že to príbehu skôr prospelo, ako uškodilo.

Je vidieť, že Ruta Sepetys si na knihe dala naozaj záležať, naštudovala si všetky historické fakty, stretla sa s ľuďmi, ktorí to zažili na vlastnej koži a nakoniec z toho vyťažila čo najviac a vytvorila niečo neuveriteľné. Z knihy doslova dýcha temná, desivá atmosféra vtedajšej ťaživej reality, boj hladujúcich ľudí o holý život a keď na to aj čo len na krátku chvíľu zabudnete, rýchlo vám to pripomenie malá poznámka napríklad o všiach vo vlasoch.

Premýšľali ste niekedy o tom, akú hodnotu má ľudský život? V to ráno mal život môjho brata cenu vreckových hodiniek. (str. 27)

Medzi odtieňmi sivej so svojimi 255 stranami sa ma dotkla toľkými spôsobmi, akými sa to doposiaľ nepodarilo žiadnej knihe. Prinútila ma sa lepšie zamyslieť nad vlastným životom a viac si vážiť to, čo mám. Nedá sa ani slovami dobre vystihnúť, ako veľmi táto kniha na mňa zapôsobila a ako mnou otriasla, v tom dobrom aj zlom zmysle, ale aspoň som sa o to pokúsila. Najlepšie však podľa mňa urobíte, ak si knihu sami prečítate a potom pochopíte. Bez debaty je toto najlepšia kniha tohto roka a odo mňa si zaslúži 5 hviezdičiek a keby to bolo možné, dala by som ich aj viac, pretože Medzi odtieňmi sivej naozaj STOJÍ za prečítanie.

Ešte na záver, len pred pár dňami som sa na blogu U dvou lumpů dozvedela, že sa chystá film s názvom Ashes in the snow a už sa dokonca pozná aj herečka hlavnej hrdinky Liny - zahrá si ju Bel Powley. Mne to meno síce nič nehovorí, ale na film som strašne zvedavá a teším sa naň ako malé dieťa na Vianoce. :)

(zdroj)