V hlave mám kopu nápadov na články, poviedky, príbehy, ale sadnem za počítač, otvorím word a nič. Proste nenachádzam tie správne slová a všetko, čo napíšem zostane buď nedokončené alebo zabudnuté v nejakom priečinku s nálepkou 'nie dosť dobré'. Tak aspoň zverejňujem svoje staršie veci.
Kreslo
Pol hodina.
Tak dlho sa strach plazil okolo kresla, na ktorom sedela a vkrádal sa jej do podvedomia, šepkal jej všetky možné scenáre, ktoré sa mohli stať. Zamestnával jej myseľ, kým sa to dialo.
Srdce jej tĺklo v hrudi ostošesť. V žalúdku cítila nepokoj a vyčítala si, že vôbec niečo jedla. Viečka držala silno stisnuté k sebe, neochotná ich otvoriť a uvidieť výjav pred sebou. Len tá myšlienka ju desila.
Prečo len s týmto súhlasila? Prečo?
Zvuk v diaľke, ktorý doteraz ledva vnímala zrazu ustal. Prehltla.
A potom otvorila oči.
Zrak jej padol do zrkadla.
Ja som vedela, že to bol zlý nápad, zaúpela pri pohľade na svoje novo ostrihané vlasy.
Komentáre
Zverejnenie komentára