Nazdar, ľudia! :)
Mala som pripravenú hŕbu ospravedlnení, vysvetľovania, prečo nestíham nič pridávať a že ako mi škola zaberá všetok čas, ale potom som si povedala, že načo sa vôbec namáhať? Ustavične sa sťažujem a to ako doma, tak na blogu. Takže preč so sťažovaním. Veď kto ho potrebuje?
Za posledné týždne sa toho celkom dosť udialo. Ako dobrého, tak zlého. Minulý víkend u nás bola sesterka, s ktorou som šla na bibliotéku a priniesla si domov krásnych, ehm, 10 kníh. :D Nechcite vedieť, koľko peňazí som tam nechala. Ale zas, na druhú stranu, ušetrila som niečo cez 30 €. Ja stále hovorím, že vďaka tým všetkým zľavám raz zbankrotujem. :D A to si ešte skúste predstaviť, aké to je, nosiť v rukách 10 kníh. No poviem vám, že nasledujúce dni bol zo mňa maród, lebo som mala takú svalovicu, že keď som šla v škole po schodoch, skoro som umierala od bolesti a nohy sa mi podlamovali takmer na každom kroku. Naozaj nechcem vedieť, ako smiešne som musela vyzerať. :D Ale stálo to za to. Akurát som zistila, že voľné miesto na policiach sa viditeľne zmenšilo, takže teraz zháňam nejakú samostatnú knihovničku do mojej už tak preplnenej izby, ale zatiaľ som nikde nenašla takú so správnymi rozmermi a farbou. Takže naďalej hľadám. Keby došlo ku kritickému bodu, stále môžem vyhodiť plyšákov z poslednej voľnej police (i keď netuším, kam by som ich dala, úložný priestor postele je tiež preplnený, ako aj všetko ostatné).
Inak, tiež máte nákupné mánie pri tých blížiacich sa Vianociach, ako ja? Lebo toto už nie je možné. Teraz v sobotu sme vybehli s mamou do nákupného centra a tam na každom kroku na mňa vykukovali také milé vianočné ozdoby, figúrky atď, veď to určite poznáte a to vás priam núti, aby ste si kúpili aj to, čo vlastne nepotrebujete (ale keď si to kúpite, ste od radosti z toho celý bez seba).
No a v nedeľu, ktorú som mala v pláne upratovať a keby sa mi veľmi nechcelo, tak som chcela aspoň písať, lebo toľko nápadov, čo mám v hlave je už ozaj príliš, ale prekvapivo si ma našla choroba a prepísala mi všetky plány na ležanie v posteli, pitie litrov čaju a ktovieakých všetkých vitamínov, ale vyzerá to tak, že to zabralo, lebo sa už cítim celkom dobre. Akurát, že som opäť prepadla ďalšej knižnej sérii - Everneath od Brody Ashton a teraz mám chuť v jednom kuse čítať (nevadilo by to, ale viete, ako to chodí, v škole furt niečo vyžadujú a keď je toho veľa, tak sa mi k tomu už vôbec nechce - teraz som si spomenula, že ešte niekedy začiatkom októbra som mala čítať Hájnikovu ženu od Hviezdoslava, ale nikdy sa k tomu nedostanem a tak to stále odkladám na ďalší víkend a vždy to skončí rovnako, ugh).
Aby vám bolo jasné, namiesto tohto slohu tu malo byť len pár riadkov o tom, ako žijem a potom ďalšia časť Já, pisálek a pozrite, ako to dopadlo. Takže pisálek bude nabudúce. A tieto vykecávačky by som tuším mala obmedziť, začínam mať dojem, akoby som tu nepridávala fakt nič iné.
A čo máte vy nového v živote? Ako sa vám darí? :)
Komentáre
Zverejnenie komentára