Čaute. :)
V prvom rade sa vám ospravedlňujem, že sa ozývam až teraz, myslela som si, že budem mať čas na napísanie nového článku, no nakoniec som nemala vôbec čas, keďže som sa v jednom kuse balila a presúvala z jedného miesta na druhý. Vlastne som aj rada, že som konečne doma, už mi chýbal blog, pozeranie seriálov a hlavne oddych.
Myslím, že ešte nikdy som nemala taký náročný cestovateľský program, ale nešlo ani tak o to ako že som mala pekne veľa vecí - vrátane trinástich kníh. To sa nezdá, ale keď si tri beriete so sebou, šesť si požičiate z knižnice, jednu od babky, druhú od sesterky a dve vám sesterka ešte vráti, je toho celkom dosť, takže som to všetko len s veľkými ťažkosťami napchala do tašky.
Ale inak to bol jeden z tých super týždňov, kedy sme so sesterkou chodili neskoro spať a ráno sme dlho vylihovali, robili samé blbostí ako napríklad make up naslepo alebo sme sa skoro stratili v lese a keď sme sa konečne našli, tak odniekiaľ vyšiel nejaký ujko v trenkách a čudne na nás pokukoval. Okrem toho sme tiež boli na letnom festivale Pohoda v Trenčíne, čo bol už môj druhý festival za taký krátky čas, ale v porovnaní s Topfestom to bolo niečo omnoho väčšie a omnoho viac ľudí, čo pre mňa nie je ktoviečo. Ale mali tam splachovacie záchody, to sa cení. Oproti Topfestu tam však boli nič moc koncerty - skoro nikoho zo spevákov som nepoznala. Vypočuli sme si myslím len dva, z toho aj nejakú britskú speváčku Kellis, ktorú ani nepoznám, len asi jedna pesnička mi prišla známa. Jediné, čo za to stálo bol stan Martinusu, kde sme sa zapojili do Literárneho kvízu a prekvapivo sme nič nevyhrali, ale niečo sme vedeli(i keď väčšinu nám niekto poradil, ale tie otázky tiež neboli najľahšie!). A ako cenu útechy sme ešte dostali magnetickú záložku, okrem toho mám aj pero s nápisom Možno raz napíšem knihu a červené slnečné okuliare s nápisom Šetrím si oči na čítanie. Bohužiaľ mi celý ten zážitok skazila nejaká alergia, pretože asi po hodinke-dvoch ma strašne začali dráždiť oči a tiecť z nosa, takže slnko sa stalo mojím utrpením, ale tak nič nemôže byť dokonalé.
To by bolo asi aj všetko, chcela som tento článok napísať už včera, ale zaskočil ma veľký pavúk, ktorý sa mi nanominoval do izby a z ktorého som dostala hysák, zakaždým, čo sa pohol. Nechápte ma zle, pavúkov dokážem prežiť, pokiaľ sa nehýbu, nie sú príliš veľký a pokiaľ sa udržiavam v dostatočnej vzdialenosti od nich, ale tento bol vo všetkom presným opakom, takže tak.
A aké máte vy zážitky? Boli ste niekde na prázdninách?
Komentáre
Zverejnenie komentára