Tak a je to tu. Koniec školského roka, koniec 9 rokov strávených na základke. Nemôžem si pomôcť, ale všetko mi bude nesmierne chýbať. Spolužiaci a spolužiačky, hoci sme neboli ktovieako dobrý kolektív; naša trieda s horčicovou stenou; učiteľky, aj keď som na ne väčšinou nadávala; všetko, čo sme v tej škole zažili... jednoducho všetko.
Úprimne povedané, dnešný deň bol pre mňa extrémne náročný. Neznášam zmeny, radšej mi vyhovujú veci, tak ako sú, i keď nemusia byť dvakrát úžasné. Škoda, že zmeny sú v živote nevyhnutné. Je mi z toho smutno, pretože do tej školy, kde som síce strávila len 3 roky, už pravdepodobne nikdy nevkročím, všetkých tých ľudí stretnem možno akurát tak v autobuse. Prekvapivo som to lúčenie však zvládla bez revania(že revem pri písaní tohto článku je vec druhá), ale naša triedna dosť revala a rovnako aj pár ľudí z našej triedy, dokonca pár mladších žiakov revalo omnoho viac ako my.
Na konci toho všetkého bolo normálne ťažké prinútiť sa opustiť školu. Je to ironické, keď každý deň som sa odtiaľ hnala ako blázon, odrátavala som minúty do zvonenia a teraz by som tam najradšej aj naďalej chodila. Ako sa hovorí, uvedomíš si hodnotu niečoho, až keď o to prídeš. Alebo niečo v tom zmysle.
Dobre, dosť nostalgie. Prežila som, keď som musela zmeniť školu kvôli sťahovaniu, prežijem to aj teraz. Prejdime na lepšiu(pre niekoho horšiu) tému: vysvedčenie!
Pred jeden a pol rokom som si dala za cieľ mať ešte aspoň jedenkrát samé jednotky, keďže od šestky prvého polroku som nemala, no až od osmičky druhého polroku to bolo možné dosiahnuť. Vždy mi v tom však stála matika - v osmičke mi vychádzalo 89%(no nezabilo by vás to?), v devine na polroku 88% a vtedy som si povedala, že na konci deviny už jednoducho musím mať samé, aj keby bolo neviem čo. To hlavne kvôli tomu, že viem, že na gympli to už nebude možné, tam budem skôr rada, keď budem mať dvojku namiesto trojky, aspoň tak predpokladám, takže som mala poslednú možnosť splniť cieľ a podarilo sa! Aj keď asi len vďaka tomu, že sa nám do priemeru nerátala koncoročná písomka(ktorú som ani pre istotu nepísala :D), ale aj to sa ráta.
A čo vy? Aké bolo vaše vysvedčenie? Stihli ste si opraviť všetko, čo ste chceli, či nie?
Ešte do jednej témy chcem zabŕdnuť, keď už píšem tento článok a tým sú, samozrejme, prázdniny, ktoré týmto dňom prakticky odštartovali. Neviem vám povedať, aká aktivita tu bude, ale budem sa snažiť pridávať pravidelne, prípadne keď tu nebudem prednastavím pár článkov, aj tak mám dosť vecí, ktoré by som rada zverejnila a ešte viac vecí, ktoré by som rada napísala, ale nemám čas. V pláne však mám urobiť playlist, dokončiť projekt Já, pisálek, zverejniť pár poviedok, nafotiť fotky do novej rubriky, napísať aspoň pár recenzií a nebolo by na škodu aj niečo napísať do KM, ale tam som momentálne zase zaseknutá, takže sa uvidí.
A čo sa týka reálu, chcem prečítať veľa kníh, upratať si izbu, lebo už si ani nepamätám, kedy naposledy sa upratovala(osobne mi bordel nevadí, ale chúďatká moje zlatíčka knihy sa váľajú v prachu, s tým treba niečo robiť) a potom si už len užiť leto najviac, ako len to pôjde, aby som predtým, než nastanú pekelné časy na gympli(možno preháňam, ale zatiaľ to tak vidím) mala na čo spomínať.
Zajtra sa chystám na koncert skupiny Thirty Seconds To Mars, ktorej pesničky zhodou okolností práve počúvam. Trochu sa bojím, lebo nemám rada veľké davy a tlačenicu, ale počuť 30STM naživo mi za to stojí. Chcela by som odtiaľ urobiť aj pár fotiek, ale neviem, či sa mi to podarí, ale určite vám potom dám vedieť, aké to bolo, aspoň v skratke.
Chcela som napísať ešte kopu vecí, ale už bez tak je článok pomerne dlhý na to, že je to v podstate len vykecávačka a druhým dôvodom je, že na veľa vecí som už aj tak zabudla a ak aj nie, nechce sa mi to už písať, bolo by to na dlho.
Takže prajem vám pekne strávené prázdninové dni a urobte si nejaké vtipné príhody, ktoré stoja za to porozprávať a ešte o to viac ich zažiť. Ja mám práve tie príhody na lete zo všetkého najradšej. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára