Taaak, konečne dorazili oficiálne výsledky z monitoru. Síce som ich už vedela aj skôr, ale aj tak. Ak mám pravdu povedať, dopadlo to omnoho lepšie, než som čakala(akože fakt omnoho lepšie, nedúfala som ani v 60% z matiky :D) - 96% slovina, 90% matika. Ešte kebyže viem, či sa z toho mám tešiť alebo nie. :D Pretože takto by ma zobrali na hocijakú školu bez prijímačiek a ja stále netuším, kam chcem ísť. Či na gympel, kde sa mi páčilo, nie je to ďaleko a mala by som tam španinu, s neminou by som sa trápila len dva roky(veľké plus, nenávidím neminu :D). A kamoška tam dnes robila prijímačky, tak kebyže ju prijmú, tak je to ďalšie plus. Na druhú stranu, učiteľka mi povedala, že podľa nej mám na to ísť na lepší gympel. O čom som ani nepremýšľala a až do výsledkov monitoru som mala ako druhú možnosť obchodnú akadémiu. To som si nakoniec zmenila na jeden z tých lepších a ťažších gymplov, ktorý sa mi najviac páčil. Otázkou zostáva, kam ísť? Počítala som s tým, že budem písať prijímačky a tak trochu dúfala, že za mňa aj rozhodnú, bolo by to jednoduchšie. Každý mi hovorí niečo iné, jedna kamoška, že na ten ťažší gympel mám, druhá zas, že sa tam budem trápiť(čo si aj ja myslím, ale niekedy sa zvyknem podceňovať, preceniť sa však tiež nechcem). Nenávidím, keď sa odo mňa žiada, aby som sa rozhodla, keď od toho rozhodnutia závisí moja budúcnosť. Hlavne že vysokú školu mám už vybratú. :D Otravujem s tým už asi každého v mojom okolí, ale ak chcete niečo k mojej dileme napísať, budem len rada. :)
Každopádne, už som si povedala, že by bolo načase konečne pridať nejakú poviedku alebo drabble a v notebooku som pár starších našla. Konkrétne toto jedno drabble má trochu otrepanú tému, ale aj tak dúfam, že sa bude aspoň trošičku páčiť. :)
Neveriaco hľadela na knihu, ľahkú a ťažkú zároveň, ktorú držala v rukách, trasúcich sa od prekvapenia. Nemohla uveriť, že je to skutočnosť. Ako by aj mohla? O tomto momente snívala už niekoľko rokov a... keď je to konečne tu, nevie, čo robiť skôr. Skákať meter vysoko? Alebo sa od šťastia rozplakať? Najradšej by urobila oboje a aj tak by to dostatočne nevyjadrovalo jej emócie.
Váhavo otvorila knihu na náhodnej stránke, pričuchla si k nej a pomaly vdychovala vôňu novoty. Napokon knihu jemne zabuchla a opäť zasnene hľadela na obálku knihy, na ktorej sa jasne a zreteľne vynímalo práve jej meno.
Komentáre
Zverejnenie komentára