Veľmi by som sa vám chcela ospravedlniť, že blog tak zanedbávam a SB, že tak málo komentujem, ale vec sa má tak, že proste nič nestíham. Čas je sviňa :(
3. Predmet, ktorý neznášam
Jednoznačne matika a fyzika. Medzi týmito dvomi predmetmi si proste nemôžem vybrať jeden, ktorý neznášam viac. Raz je to jeden, inokedy druhý. A niekedy úplne iný.
Matika. Na prvom stupni hračka, vtedy som ju dokonca mala rada(do určitej miery). Bohužiaľ, na druhom stupni sa to zmenilo. Prišli uhly(ako som niečo také ľahké nemohla chápať?!), neskôr zlomky(s tými mám problémy doteraz -.-), teraz rovnice. A skoro by som zabudla, slovné úlohy. Nikdy neviem, čo v nich odo mňa chcú a vo väčšine prípadoch vypočítam niečo úplne iné. Keď si k tomuto ešte pripočítame, že na matiku proste nemám bunky, chýba mi logika a vôbec ma nebaví(až na pár výnimiek), niet sa čomu čudovať, že matiku neznášam a asi budem neznášať ešte niekoľko nasledujúcich rokov(ak sa nestane zázrak a ja jej konečne začnem chápať, čo sa nestane).
Fyzika je podobný prípad ako matika. Už v šestke, keď som sa s ňou prvýkrát stretla som vedela, že ju nikdy nebudem môcť mať nejako extra rada. A mala som pravdu. Hneď ako sme začali počítať hustotu, bola som totálne stratená a úprimne? Doteraz to neviem a pochybujem, že to niekedy budem vedieť. V sedmičke sa moja nenávisť k fyzike zmenšila, siedmacké učivo bolo celkom ľahké a ja som s ním nemala žiaden väčší problém. Dokonca som z nej mala na konci roku aj jednotku, síce tesnú, ale predsa jednotku(to bola moja prvá a zjavne aj posledná jednotky z fyziky). Vtedy som skutočne mala fyziku ako-tak rada. A potom to prišlo - osmička. Šošovky a lúče alebo čo to bolo. Už keď som sa na to kukla, bolo mi zle. Na moje prekvapenie to však nebolo ťažké a aj keď mi asi mesiac trvalo, kým som to vedela na 100%, ale aspoňže som to vedela a celkom tomu aj chápala. Moja nenávisť k fyzike sa ale vrátila až teraz nedávno - pri sile, pri nejakých jej otáčavých účinkoch... Skoro celú hodinu, čo to učiteľka vysvetľovala som len zízala na tabuľu a snažila sa dôjsť na to, ako došla k hentomu, čo urobila zas s hentým a ako sa, dokelu, vôbec dostala k tomu výsledku?! Fyzika je pre mňa proste španielska dedina a to ešte neviem, čo bude na strednej, keďže som počula, že tam je to omnoho ťažšie ako na základke, čo ma vôbec, ale vôbec neteší.
Takže čo na záver? Ja a matika, ja a fyzika, ani jedno, ani druhé jednoducho nejde k sebe... Tento sloh to len potvrdzuje :D
Komentáre
Zverejnenie komentára