Opäť mi okrem pokračovania KM skrslo niečo v tej mojej strelenej hlave :D Dopredu však upozorňujem, že je to zase niečo smutnejšie, ale snáď sa aj napriek tomu bude drabble páčiť.
PS: Snažím sa písať KM, no bohužiaľ to nejde tak rýchlo ako by som si priala, takže prepáčte, ak nové kapitoly budem pridávať ešte zriedkavejšie ako doteraz :/
Nespravodlivosť života
Sedela na posteli s kovovou konštrukciou a hypnotizovane hľadela von zamrežovaným oknom. Po tvári sa jej kotúľali slzy veľkosti loptičiek, ktoré sa jej drali z očí a kvôli ktorým dobre nevidela na biele chumáče snehu, poletujúce vonku v jemnou vánku. Najradšej by išla von a postavila zo snehu snehuliaka, no uspokojila by sa aj s tým, keby len na pár minút mohla stáť v chumelici a cítiť chlad snehových vločiek na jej tvári. Veľmi dobre však vedela, že nemôže. Ešte niekoľko nasledujúcich rokov bude len túžobne pozerať von oknom a tajne dúfať, že raz sa na ňu usmeje šťastie a konečne pravda vyjde najavo. Teraz ale musí trpieť za nespravodlivosť života.
Komentáre
Zverejnenie komentára