Ahojte. Pred asi pol hodinou som dokončila 9. kapitolu do KM, čiže vidím to asi tak, že keď ich budem mať napísaných 15, začnem ich sem pridávať :) Na teraz tu však pre vás mám double drabble, ktorý som spomínala v jednom článku. Dúfam, že sa bude páčiť :)
Moc splnu
Kráčala rezkým krokom. Na vlasoch sa jej odrážalo svetlo mesiaca, ktorý sa jagal vysoko na tmavej oblohe posiatej množstvom malých hviezd. Pridala do kroku, už takmer bežala. Nechcela si to pripustiť, no bála sa. Bolo niečo okolo druhej v noci a na uliciach ani nohy.
V strach naháňajúcom tichu počula vlastné kroky. Touto ulicou nerada chodievala. Desili ju schátrané domy s vybitými oknami a opadanou omietkou, ktoré tu stáli. Bola to však jediná cesta k štvrti, v ktorej bývala.
Odrazu za ňou niečo zašuchotalo. So strachom vpísaným do tváre sa otočila a prečesávala pohľadom okolie zahalené pod závojom tmy. Nič podozrivé však nezahliadla. Hrýzla si do pery a pokračovala v ceste. Pomaly ju chytala paranoja.
O chvíľu sa konečne ocitla na konci tmavej ulice. Keď uvidela svetlá lámp, telom sa jej rozlial pocit úľavy. Ten okamžite pominul, keď sa z kríku spred posledného domu ozvalo vrčanie. S malou dušičkou sa otočila, v duchu dúfala, že sa jej to len zdalo. Lenže nezdalo.
Z kríka na ňu pozerali divé, žlté oči. Ostré tesáky hrozivo cvakali a z papule vlka sa valili sliny. Doposiaľ zostal skrytý v kríku a tak ťažko mohla posúdiť, o akého vlka ide. Jedno však vedela naisto: východu slnka sa už nedožije.
Komentáre
Zverejnenie komentára